Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Keď sa dnes objaví neznáma kapela s podtitulom "the next big thing", každý sa len pousmeje. Tento fakt si človek často ani nemá ako overiť, lebo je to prvý a posledný raz, kedy ho o danej skupine počuje. O to viac však prekvapí, keď sa vydavateľstvo trafí do čierneho a z interpreta sa skutočne stane niečo zaujímavé a originálne.
HELMET dostali od vydavateľstva Interscope v roku 1991 milión dolárov a voľnú ruku pri nahrávaní svojho druhého albumu. Aspoň sa to tak hovorí. Je však úplne isté, že svoju šancu nepremrhali.
Zo stoky hore
Debutový album "Strap It On" z roku 1990 (znovuvydaný Interscope v roku 1991) poslucháča doslova sputnal, topil v záchode, fackoval a pri záverečnej "Murder" sú priam cítiť jednotlivé tupé údery topôrka sekery. Frontman Page Hamilton si šiel po vzore hardcorových kapiel zo začiatku osemdesiatych rokov vykričať hlasivky a zvuk je tiež hardcoreovo zašumený a zahuhlaný, no nesie aj známky newyorkského noise rocku po vzore SONIC YOUTH. Albumu dominujú na jednej strane úsečné podladené riffy a strojová rytmika, na strane druhej je tu cítiť jazzový cit pre disharmónie (nečudo, veď Hamilton jazz študoval).
Napriek všetkým kvalitám, ktoré debut dosahoval, bolo v roku 1990 nemyslitelné, že by HELMET niekedy predali milióny albumov. Omyl.
Aj keď sú HELMET dnes už undergroundová kapela, ktorá po rokoch hybernácie ťaží zo svojej dávnej slávy, v roku 1992 boli pojmom aj v očiach širokej verejnosti. Na rozdiel od mnohých dnes vplyvných, no vo svojej dobe neznámych kapiel, ktoré predbehli svoju dobu, sa HELMET dostalo patričného uznania doslova v priamom prenose. Z "Meantime" sa dovedna predali viac ako dva milióny kusov.
V prvom rade punk
Hudobný disonantný teror z úvodu "In The Meantime" by bol úplne samoúčelný, keby z neho nevyšiel víťazne bubeník John Stainer, ktorého rytmický pattern je o pár taktov korunovaný ikonickým gitarovým riffom. Zvuk je o čosi učesanejší ako na debute, no na rozdiel od post-hardcorových nasledovníkov QUICKSAND, ktorí sa o rok neskôr prihlásili s prierazným a metalovo konkrétnym soundom, je "Meantime" stále v prvom rade punkovou nahrávkou, za čo môže aj producent Steve Albini (BIG BLACK BLACK FLAG).
Vrcholom nahrávky je zlovestná "FBLA II" so zimomriavkovým súbojom gitár a bicích v závere, zaujme aj polyrytmická "Turned Out", či plíživá smrť menom "Better". V "Give It" alebo "You Borrowed" predstavia HELMET novú, melodickú stránku skupiny, Hamilton vytiahne mierne apatický čistý hlasový register, a tiež prestane s gitarou chytať každú chvíľu väzbu a náhodne mlátiť do tenkých strún.
Neospevovaní
Napriek nepopierateľnej kvalite v podstate všetkých piesní je zvuk jednoliaty a všetky sú si navzájom podobné. O to viac však vynikne moment, ktorý katapultoval HELMET na výslnie. Moment, kedy sa prepisovala história alternatívneho rocku.
Najúspšenejšia skladba albumu "Unsung" nemá vzletný refrén. Má však niečo, čo človeka vytrhne z rutiny bežného konzumného počúvania hudby - môže za to úsečný stop´n´go riff v slohe, podkutý nesmierne premyslenou rytmikou. Husia koža na seba nedá dlho čakať.
Po dvadsiatich rokoch je "Meantime" album, ktorý síce zub času ohlodal a už po prvej sekunde je jasné, že nevyšiel dnes. Je ale stále nadmieru počúvateľný. Neučesanosť SONIC YOUTH, ťah na bránku od BLACK FLAG, cit pre melodiku od FUGAZI, no hlavne vnútroné napätie a rytmická košatosť z dieľne HELMET spravila z "Meantime" nadčasové dielo.
1. In The Meantime
2. Ironhead
3. Give It
4. Unsung
5. Turned Out
6. He Feels Bad
7. Better
8. You Borrowed
9. FBLA II
10. Role Model
Diskografie
Left (2023) Dead to the World (2016) Seeing Eye Dog (2010) Monochrome (2006) Size Matters (2004) Unsung: The Best of Helmet 1991-2004 (2001) Aftertaste (1997) Betty (1994) Born Annoying (EP) (1993) Meantime (1992) Strap It On (1991)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 1992 Vydavatel: Interscope Stopáž: 36:51
Produkce: Steve Albini, HELMET Studio: Fun City, NYC a Chicago Recording Company, Chicago
Brazilská variace na staré desky OPETH. Chtělo by se PIAH MATER osočit za plagiátorství, ale když ono je to sakra dobré. Má to totiž stejné kouzlo jako měli OPETH v dobách "Blackwater Park", hrubou death podstatu, progresivní vláčnost i rockovou hravost.
Zvukovo ma viac bavil hutnejší, špinavší predchádzajúci album, ale tento nový zase ohuruje zlobou a agresivitou. Niet lepšieho štartu do pracovného dňa ako počúvať o strieľaní, vraždení či tretej svetovej. Ice-T je stále veľký frajer.
Už podle ukázky jsem věděl, že to bude dobrý. No a ono je to ještě lepší! Další sveřepé post-punkové retro u mě trefuje cíl s absolutní přesností. Oceňuji tu skvěle vyváženou esenci gotiky, historického nádechu i tvrdšího soundu. A pak ty emoce!
BM od Willowtip. Není to typická žánrovka, ale ani avant/technická záležitost. Blackový střed obohacuje přitažlivá směs post-metalu, melodic death metalu a výpravných, epic/heavy sekvencí. Skvěle vygradovaný závěr první skladby je nutno slyšet vícekrát.
První dvě desky GROZA byly krystalický MGŁA worship. Novinka rovněž nemá k polskému kultu daleko, nicméně už je vidět posun. Materiál je více post, zaoblený, bez problémů vyhovující i posluchačům DER WEG EINER FREIHEIT nebo klidně i HARAKIRI FOR THE SKY.
Debut THE SPIRIT byl z nějakého důvodu považován za DISSECTION worship. Jistě, Němci občas dobře zacitovali, ale to bylo vše. Současný projev kapely působí jako když sloučíte košaté momenty THULCANDRA a STORTREGN s nakadeřenými prog/tech vibes OBSCURA.
Islandská mláďata se nepokrytě inspirují svými idoly a dělají to skvěle. Jejich modlami jsou ALCEST, SÓLSTAFIR a CELESTE. Na debut jde o zvukově i aranžérsky velmi silný materiál jenž je pro mě slibným příslibem do budoucnosti.